História využitia striebra k ochrane a podpore zdravia

03.03.2017

Už v staroveku, v období antiky, boli známe účinky kovového striebra na vodu. Alexander Veľký pri svojom ťažení na východ viezol so sebou zásoby pitnej vody     v strieborných nádobách, v ktorých sa nekazila. Ľudia dlhú dobu nepoznali pravej príčiny tohto javu, až s objavom mikroorganizmov sa prišlo na to, že striebro je pre väčšinu z nich smrteľne jedovaté už v minimálnych množstvách. Tento efekt vedci nazvali oligodynamické pôsobenie striebra, ktoré sa najvýrazněji prejavuje u strieborných nanočastíc, maličkých čiastočiek s rozmermi niekoľko milióntin mm.

Takmer každý človek sa už stretol s tzv. čiernením strieborných predmetov, ktoré vzniká chemickou reakciou zlúčeniny síry z ovzdušia a povrchom kovového striebra a je vlastne základom pôsobenie pravého koloidného striebra. Baktérie majú vo svojej bunkovej membráne aminokyselinu cysteín s obsahom síry (S-II). Táto aminokyselina je hlavným cieľom strieborné strely - nanočastice - ktorá sa na ňu chemicky veľmi pevne naviaže a síru z nej doslova vytrhne. Membrána sa prederaví a baktérie hynie. Podobne pôsobí na aminokyselinu N- formylmethionin. Jej zničením nanočastice znemožní rast a rozmnožovanie mikroorganizmu

.

Odlišná perspektíva

Antimikrobiálne vlastnosti striebra zaznamenala už staroindická medicína. Na využitie striebra ako dezinfekčného prostriedku vo väčšej miere došlo až v čase Rímskeho impéria. Všetky patricíjske domy uchovávali požívatiny v strieborných nádobách a do mlieka a tekutín sa ukladali strieborné mince. Tento zvyk sa uchoval aj v stredoveku. Užívanie strieborných príborov a strieborného riadu bolo samozrejmosťou. Aj nádoby na svätenú vodu v kostoloch boli zo striebra, voda         v nich bola prakticky sterilizovaná.

Najväčší érou koloidného striebra bolo obdobie medzi svetovými vojnami. Striebro sa užívalo ako prvotná medikácia na liečbu prenosných chorôb a užívalo sa ústne aj vnútrožilovo. Ale v priebehu druhej svetovej vojny sa na trhu objavili sulfónamidy a potom antibiotiká. Teda liečivá na rovnaké choroby, ale lacnejšie s výhodou ľahkého skladovania vo forme kapsúl a neskôr tabliet.

V neprospech koloidného striebra zohrala rolu ešte jedna skutočnosť, a to že           v priebehu šesťdesiatych rokov minulého storočia sa začal dôsledne a                         v medzinárodnom meradle presadzovať princíp, že prírodné látky v úplne čistej podobe nesmú byť patentované ako liečivá. To znamenalo, že na ich vývoj, výrobu a predaj nemôže vzniknúť nikomu výhradné právo. Táto okolnosť tiež spôsobila prechod z používania striebra na používanie antibiotík a tak vlastne to bol symbolický prechod od liečenia k veľkému biznisu.

V roku 1993 v podstate únik informácií o vybavení kozmonautov opätovne spôsobil záujem o koloidné striebro. Verejne vyšlo najavo, že americkí, ale i ruskí kozmonauti, teda osoby, ktorých zdravotnému stavu je venovaná maximálna starostlivosť, odlietajú do vesmíru so zásobami koloidného striebra, určeného pre širokospektrálne zdravotné aj hygienické použitie.

V roku 1997 bola zverejnená správa, že hlavný lekár amerického ministerstva obrany poveril špeciálny tím expertov zistiť najúčinnejšie antivírusové, antibakteriálne a antiseptické látky, ktoré by mohli byť rýchlo k dispozícii pre vojnové operácie - víťazom sa stalo koloidné striebro.

Zdroj: The Silver Institute, Washington, DC, 1999

© 2017-2022 Róbert Komoráš. Všetky práva vyhradené.
Vytvorené službou Webnode
Vytvorte si webové stránky zdarma!